support icon
Kontakt
Výber článkov podľa:
typu auta

typu tuningu:

výrobcu tuningu:
Tuning Shop
Aktuality
TUNING
Cobra Tuning
Novinky e-mailom
E-MAIL: odber noviniek e-mailom
Tag cloud
Pomôcky a nástroje
Multimédiá a zábava
Filmy a videoklipy
facebook

Porovnanie cien na Pricemania.sk TOPlist

História áut značky Ferrari

13.Feb.2010
zdielať na facebooku vybrali.sme.sk rss odber

Ferrari

Enzo Ferrari začínal ako úspešný automobilový pretekár. Po prvej svetovej vojne štartoval napríklad v tímu CMN, ale už v roku 1920 ho angažovala značka Alfa Romeo ako pilota a skúšobného jazdca. O deväť rokov neskôr založil slávnu Scuderia Ferrari, ktorá bola vlastne servisnou organizáciou Alfy Romeo, ktorá pripravovala tieto vozidlá na športové preteky. Už vtedy sa na autách prvý krát objavil čierny kôň, ale vozidlá mali stále značku Alfa Romeo. To trvalo až do roku 1938. Dva roky nato, i keď bol Enzo stále ešte viazaný zmluvou s Alfou, stál u zrodu spoločnosti Auto Avio Construzioni. V ich dielňach Ferrari postavil v roku 1940 prototyp 815 (osem valcov, objem 1,5 litru) a jazdci Ascari a Rangoni sa s ním ešte v tom roku neúspešne zapojili do závodu Mille Miglia.

Po vypuknutí vojny bola spoločnosť presunutá do dediny Maranello a po vojne sa špecializovala výhradne na výrobu automobilov. V roku 1946 tak vznikol jedenapollitrový dvanásťvalec typu 125 GT s výkonom 72 koní, ktorý sa stal historicky prvým strojom, na ktorého kapote sa objavil názov Ferrari. Nasledovali modely 125 S, 159 S alebo 166, ktoré sa postupne stávali veľmi úspešnými v závodoch rôznych druhov vrátane Grand Prix, neskôr Formula 1 (rok 1948, model 124 F1). Spoločným znakom týchto vozidiel bol dvanásťvalcový vidlicový motor s dvojicou vačkovitých hriadeľ v hlavách. Motory monopostov F1 rástli od 3,2 l až na povolenú hranicu 4,5 l, pričom ich výkony sa pohybovali od 230 do 350 koní. V roku 1951 prvý krát porazil Gonzales na Ferrari 375 F1 Alfu Romeo, stalo sa tak pri Veľkej cene Veľkej Británie. Model 166 zase exceloval na Mille Miglia či v dvadsaťštyri hodinovke v Le Mans. Karosérie na vozidlá stavané pre cestnú premávku vyrábali najlepší taliansky karosári svojej doby, napríklad Farina, Ghia, Touring alebo Scaglietti.

Stranou záujmu nezostala ani kategória F2. Pre ňu postavil Ferrari model 500 F2, ktorý bol prvým štvorvalcom značky a Alberto Ascari s ním získal tituly Majstra sveta v rokoch 1952 a 1953. Pre bežnú premávku pripravil Ferrari v päťdesiatych rokoch napríklad modely 375, 500 Mondial alebo 750 Monza. V tej dobe ovládli vozidlá Ferrari preteky Mille Miglia i Le Mans, ale vo Formuly 1 začali zaostávať. Osud však Ferrarimu privial monoposty typu D50, ktorých sa zbavovala Lancia v súvislosti so zmenou svojej firemnej stratégie. Tento model priniesol Fangiovi v roku 1956 vytúžený titul Majstra sveta F1. Tiež šesťdesiate roky sa niesli v znamení úspechov vo výrobe závodných i cestných áut a počet modelov sa stával takmer nepreberným. Na konci tejto dekády sa objavil model 365 GTB/4 Daytona, vybavený dvanásťvalcom 4,4 l s rozvodom 2x2 OHC, šesticou karburátorov Weber a výkonom cez 350 koní, vďaka ktorému dosahoval rýchlosť takmer 300 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h pod 6 sekúnd. Išlo o vyvrcholenie konštrukčnej rady, zahájenej v päťdesiatych rokoch slávnymi modelmi 250 GT a GTO konštruovanými Colombom. Doba však išla ďalej, a tak sa stala Daytona na dlhý čas posledným vozidlom „klasickej“ koncepcie, teda s motorom uloženým vpredu pozdĺžne, pohonom zadných kolies a prevodovkou uloženou v jednou bloku s rozvodovkou. Ferrari bol nútený reagovať na revolučné Lamborghini P400 Miura s motorom cez zadnú nápravu.

Odpoveď prišla v podobe malého Dina (meno podľa Enzovho jediného a predčasne zosnulého syna Alfredina) a väčšieho typu 308 GTB. V roku 1966 bol celý podnik prevzatý impériom Fiat, ktoré však Enzovi ponechalo kontrolu nad spoločnosťou až do jeho smrti v roku 1992. V roku 1971 bol predstavený prelomový model 512 BB (Berlinetta Boxer). Pred jeho zadnou nápravou tepal priečne uložený dvanásťvalec s protiľahlými valcami typu boxer. Z jeho päťlitrového motoru pramenilo takmer 350 koní. Jazdné vlastnosti tohto vozidla boli dosť obmedzený preťaženou zadnou nápravou, čo bolo dané príliš vzadu uloženou prevodovkou. V roku 1981 dostal typ 512 BB vstrekovanie K Jetronic od Bosche a o tri roky neskôr ho nahradil typ Testarossa. Jeho hliníková karoséria s bohatým rebrovaním vpredu a po stranách bola navrhnutá Pininfarinou. Vo verzii 512 TR zo začiatku deväťdesiatych rokov dosahovala Testarossa výkon 428 koní a jej najvyššia rýchlosť výrazne prekračovala 310 km/h.

V roku 1993 bol predstavený model 412, Ferrariho návrat k veľkým kupé s motorom uloženým pozdĺžne vpredu. Automobilke Ferrari sa od tej doby stále darí, k štyridsiatemu výročiu založenia podniku vznikol typ F40, k päťdesiatemu potom typ F50, ktorého technika poslúžila ako základ koncernovému súrodenci Maserati MC12. Na odkaz Testarossy dnes nadväzuje typ 430, prestížne kupé s motorom vpredu zastupuje krásny 399 GTB Fiorano, pomenovaný po slávnej Ferrariho testovacej dráhe. Scuderia Ferrari patrí i cez svoj obmedzený rozpočet medzi najúspešnejšie stajne Formule 1 všetkých dôb.

Ak chcete ešte viac informácií k jednotlivým úpravám áut značky FERRARI, tak navštívte našu podstránku:

FERRARI tuning


Viac informácií k značke Ferrari vám radi poskytneme.

Volaj, píš alebo skypuj.

Máte k nášmu článku otázky, kritiky,
chcete sa s inými podeliť o skúsenosti,
názory alebo ste niečomu nerozumeli?


TUNING FÓRUM

Diskutujte spoločne na našom fóre !!!

V našom článku ste našli špeciálny,
technický výraz ktorému nerozumiete
alebo si ním jednoducho nie ste istý?


TECH SKRATKY

Využite náś online slovník skratiek !!!

kontakt


S tunerským pozdravom,

Váš tím TUNING.sk

redakcia@tuning.sk

zdroj: archív COBRA TUNING.sk s.r.o.

Finálna úprava: Slavomír Majerník

Valid HTML 4.01! Valid CSS!

Tento dokument bol prečítaný 4791x    hodnotenie: 1.6/5, 8 hodnotení


Home | Download | Tuning Shop | Kontakt